Mesto Hévíz je strediskom podregiónu Héviz v Zalanskej župe na juhozápadnej časti Maďarska. Tu sa nachádza liečebné jazero s prirodzeným rašelinovým dnom, ktoré je vo svete jedinečné. Dejiny kúpeľného mesta siahajú až do prehistorických čias. Liečivý
účinok jazera Héviz bol známy – pravdepodobne – už rímanmi, poukazujú na to mince pozbierané potápačmi zo dna jazera v rokoch 1980 a oltárny kameň nájdený v blízkosti jazera. Nálezy pochádzajúce z čias sťahovania národov
poukazujú na to, že aj Germáni a Slovania, ktorí tadiaľto prešli, tiež používali jazero. Prvá písomná zmienka o Hévízu pochádza z listiny z roku 1328, kde osadlosť spomínajú pod názvom locus vulgarites Hewyz dictus.
Dnešné mesto vzniklo v roku 1946 spojením obcí Hévízszentandrás a Egregy.
Rozvoj mesta sa zakladá na turizme. Z údajov Štatistického úradu je vidieť, že po Budapešti je Hévíz druhým mestom na rebríčku zostavenom podľa počtu prenocovaní. Svojej popularite môže samozrejme vďačiť predovšetkým jazeru s liečivou vodou nachádzajúcou sa v jeho oblasti. Liečivé miesto s viac ako 200 ročnou kúpeľnou tradíciou navštívia ročne státisíce turistov. Jazero Hévíz je najväčším prirodzeným teplovodným jazerom v Európe, ktoré je vynikajúce na liečenie vďaka svojmu obsahu kyseliny uhličitej, alkalickej soli a síry. Rozsah vodnej plochy je 47.000 m2 a najväčšia hĺbka je 36,6 m. Teplota vody je 33-35 °C a ani v zime neklesne pod 26 °C, preto je vhodná na kúpanie po celý rok.
Egregy
Stojí na svojom mieste ako najkrajší príklad maďarských obecných románskych kostolíkov postavených v krajine. Kostol upúta na seba pozornosť nápadne peknými pomermi, ušlachtilou jednoduchosťou a harmonickou integráciou do pannónskej krajiny už na prvý pohľad.
V susedstve kostola chodieva už od 50-tich rokov veľmi veľa turistov. Vtedy ich ponúkali gazdovia vínnych pivníc svojimi vínami, ktoré si návštevníci dali postojačky pri besiedke vo viniči. Avšak s rastajúcim sa cestovným ruchom udržali krok aj gazdovia: na konci 70-tich rokov sa vedľa viničov objavili prvé vinárne, pohostinstvá, v ktorých už aj víno chutilo lepšie. Čerstvý vzduch, očarujúca panoráma privábila na kopec čoraz viac návštevníkov.
Ochranný les, park
Kráčajúc v meste – hlavne okolo jazera, na promenáde – môžeme vidieť viac druhov egzotických stromov, medzi ktorými má výnimočný význam rad platanov založený popri promenáde a tie staré stromy, ktoré boli vysadené spolu s platanmi – jaseň, tisovec dvojradový, metasekvoja čínska. Pred farebným pohľadom lekien pokrývajúcich povrch vody sa každí zastaví a kochá sa ich krásou. Lotos indický červený udomácnil Sándor Lovassy, profesor Hospodárskej Akadémie mesta Keszthely v roku 1898.
Pôvodným leknom Hévízu je biely lotos, ktorý sa následkom šlachtení objavuje iba vo vypúšťacom kanáli. Rozkvet prísne chránených rastlín sa začína už na začiatku leta a trvá až do konca novembra. Lekno je dôležité z dvoch dôvodov: jeho listy brzdia odparenie jazera, rozvetvujúce sa úponky na dne zasa chránia liečivé bahno s rádiom. Pri prechádzke po lese sa môžeme stretnúť s viacerými druhmi vtákov a ak máme štastie, môžeme kŕmiť aj veveričky.
Keszthely
Je to mesto so starovekými dejinami a kultúrou, je strediskom podregiónu Keszthely.
Nachádza sa na západnom konci Balatonu, na brehu Keszthelyského zálivu, severne od ústia rieky Zala, na juhu na rovine, na severe na mierne kopcovitej oblasti. V jeho blízkosti sa rozprestierajúce kopce a hory Zalanskej pahorkatiny a Keszthelyského pohoria objímajú toto mesto. Jeho podnebie je vyrovnanejšie kvôli blízkosti Jadranského mora a Balatonu, leto je menej horúce a zima je menej mrazivá.
Keszthely figuruje prvýkrát v písomnej zmienke v roku 1247, vo vesprémskej kapitulskej listine. Tu je zmienka o farnom kostole Sv. Martina na mieste fontány pred kaštieľom, a o kaplnke Sv. Vavrinca. Stred obce sa vyvinul nielen v blízkosti kaštieľa a Hlavného námestia, ale aj na mieste dnešného cintorína Sv. Mikuláša, kde sa postavil tretí kostol Keszthelya ešte v XIII. storočí.
Kaštieľ Festeticsovcov je významnou historickou pamiatkou. Jej výstavba sa začala v polovici 18. storočia, avšak svoju konečnú podobu získala až v rokoch 1880. Mesto každoročne poskytuje miesto viacerým kulturálnym podujatiam,
časť ktorých sa zorganizuje v aule Festeticsovho kaštieľa. Disponuje samostatným kongresovým strediskom a divadlom.
Najvýznamnejšou osobnosťou mesta Keszthely, ako aj rodiny Festeticsovcov je György Festetics (1755-1819), ktorý žil v Keszthelyi od roku 1791. Medzi rokmi 1799 a 1801 dal postaviť nové krídlo ku kaštieľu pre knižnicu, podporoval vydanie viacerých časopisov
a diel krásnej literatúry. Od roku 1817 usporadúval slávnosti Helikon dvakrát ročne, kedy pohostil najznámejších básnikov, spisovateľov Zadunajska. Odtiaľ je známa veta odznejúca z úst Dániela Berzsenyiho, kto nazval
Keszthely ako „malý maďarský Weimar“. Fond knižnice Helikon, ktorý pozostáva z 80 tisíc zväzkov, založila rodina Festeticsovcov.
Park kaštieľa
42 hektárový park je chráneným územím. Žije tu viacero zvláštnych druhov drevín. Čínske ginkgá dvojlaločné boli zasadené ešte v čase Györgya Festeticsa. Najstarším stromom je 400 ročný dub
močiarný (Quercus robur).
Park kaštieľa poskytuje domov jednej z najväčších letných udalostí Keszthelya, Keszthelyským letným hrám.
Obecenstvo v letných večeroch očakávajú predstavenia pre dospelých a deti,
koncerty, vynikajúce predstavenia. Pre najväčšiu radosť divákov tvorivá skupina Divadla Centrál prichystala na leto ozajstné špeciality.
Poľovnícke múzeum a Výstava historických železničných modelov
Impozantné poľovnícke múzeum rozbúši srdce nielen poľovníkom, ale každým záujemcom poskytne trvalý
zážitok. Jednotlivé trofeje odzrkadľujú jedinečnosť aj najvzájom sa dopĺňajú, stavia dôstojnú spomienku zberateľom, poskytujú zážitky a poznatky poľovníkom a záujemcom.
Niekdajšiej spoločnej maďarsko-rakúskej Južnej Železnice stavajú spomienku modelové stoly Semmering a Zala. Je to jediným železničným modelovým stolom, ktorý demonštruje výškové rozdiely a predstavuje všetky predmety hodnoverne.
http://www.keszthely.hu/muzeumok/vadaszati-muzeum-es-tortenelmi-modellvasut-kiallitas
Parlament z ulít
http://www.csigaparlament.hu/
Múzeum mučenia
http://www.kinzomuzeum.hu/
Múzeum bábik
http://www.babamuzeum-keszthely.hu/index.html
Historické panoptikum
http://www.tortenelmipanoptikum.hu/index.html
Múzeum hračiek
http://www.jatekmuzeum.eu/index.html
Múzeum nostalgie a gíču
http://www.nosztalgiamuzeum.hu/index.html
Balaton
Balaton leží uprostred Zadunajska, na severe hraničí s Balaton-Felvidékom, na západe a juhu so Zalanskou a Somogyskou pahorkatinou,
na východe zas s Mezőföldom. Balaton je prírodným pokladom slávnym v celej Európe, je najväčším jazerom Maďarska. Jeho najväčšia hĺbka predstavuje 11 m, priemerná hĺbka je 3-4 m. Na južnom brehu je voda plytšia, preto
sa v lete rýchlo zohreje. Pri jeho severnom brehu sa výšia lesnaté hory Bakonyu. Na slnečných svahoch Balaton-Felvidéku sa pestuje veľa hrozna a ovocia. Na oddychujúcich ľudí má v lete ukľudňujúci účinok príjemné počasie,
plachetnice naháňané severozápadným vetrom, krajina s harmonickou krásou. Najmenej zrážok padá v auguste a v septembri, priemerne so šiestimi-šiestimi daždivými dňami.Obrovské množstvo vody má vyrovnávajúci účinok aj
na teplotu vzduchu, ktorá je okolo jazera miernejšia, na jeseň a v zime teplejšia a na jar chladnejšia ako vzdialenejšie od jazera. Balaton skoro za každú zimu zamrzne, hrúbka ľadovej vrstvy môže byť často aj 20-30
cm-vá. Charakteristické trhliny a praskliny na ľade popri zvukových javoch počas miernejšieho počasia vznikajú pre zmršťujúcu sa ľadovú pokrývku.
Badacsony mnohí poznajú ako jedno z najdôležitejších, najfrekventovanejších letovísk pri brehu Balatonu. Iným zasa tento názov znamená 438 m vysoký vulkanický vrch, ktorý ponúka čarokrásne turistické trasy počas celého roka.
Badacsony a jeho okolie je populárnym, čulým, rušným turistickým centrom na severozápadnom brehu Balatonu. Badacsony je jedným z najkrajších letovísk a výletných miest Balaton-Felvidéku, ako aj domovom svetoznámych ohnivých vín. S jeho neporovnateľnou,
nezabudnuteľnou krásou je vynikajúci na výlety, turistiku. Vrchol hory Badacsony možno dosiahnuť jednoducho po turistických trasách, po 379 stupňoch „Schodov utečencov“. Z vrchu, z 438 m-vej výšky sa otvára fantastická
panoráma na badacsonyskú krajinu, na Balaton, na južný breh, na okolité hory a na Szigligetský záliv. Ozajstnou zaujímavosťou Badacsonyu je samotný vrch Badacsony, ktorý má základ v tvare kruhu s priemerom 11 km, s
438 m výškou, ako nejaký obrovský zvon, vypína sa v bezprostrednej blízkosti Balatonu.
Veszprém és Zala megye határán, a 71-es út mellett, festői környezetben található Balatonederics legismertebb nevezetessége
az Afrika Múzeum. Popri ceste 71, na hranici Vesprémskej a Zalanskej župy sa v malebnom prostredí nachádza najznámejšia pozoruhodnosť Balatonedericsu, Múzeum Afriky. Jeho založenie je zásluhou slávneho bádateľa Afriky,
významného poľovníka Dr. h.c. Dr. Endre Nagya, kaštieľ ktorého bol dlho jeho poľovníckym domom. V múzeu sa nachádza ovocie jeho skoro štyridsaťročnej zberateľskej práce, obrovské množstvo európskych a afrických trofejí.
Môžete tu vidieť úžitkové predmety, lovecké a bojové zbrane domorodcov, nábytky, predmety ľudového umenia reprezentujúce kultúru afrických národov. V pracovni Endreho Nagya vidieť jeho osobné predmety, obľúbené zbrane
a poľovnícke vybavenie.
Malý Balaton
Malý Balaton je od rokov 1920 prísne chránenou prírodnou rezerváciou, spolu s Keszthelyskými vrchmi je súčasťou Národného parku Balaton-Felvidék.
Ostrov Kányavár je takou časťou prísne chráneného Malého Balatonu, ktoré možno navštevovať bez sprievodu. Je prístupný z cesty, ktorá vedie medzi Sármellékom a Balatonmagyaródom. Na ostrov sa návštevník dostane
cez zvláštny drevený most. Informačný systém pozostávajúci z 13 staníc predstavuje svet vtákov Malého Balatonu. Základom pre voľbu symbola náučného chodníka bola potápka chochľatá (Podiceps cristatus), ktorú tu možno
často vidieť. V jednej z prioritne navštevovaných oblastí Národného parku Balaton-Felvidék, v oblasti Malý Balaton, na ostrove Kányavár vytvorili náučný chodník Búbos vöcsök (potápka chochľatá) (Je prístupný z cesty
medzi Zalavár a Balatonmagyaród). Skoro dvojkilometrovú dlhú pešiu cestu možno navštevovať po celý rok, možno ju prejsť za 1-1,5 hodín, jej 15 staníc sa snaží vyslovene o predstavenie vtáctva Malého Balatonu. Jednotlivé
tabule predstavujú jednotlivé skupiny (vtáky z pobrežia, spevavé vtáky, dravé vtáky, atď.). Pešia cesta nezabúda ani na faunu netopierov tejto oblasti, ako ani na činnosti vodohospodárstva spojené s Malým Balatonom.
Ostrov Kányavár obklopuje rieka Zala a západná vodná nádrž Malého Balatonu. Je prístupná iba pešo, cez drevený mostík rieky Zala, ktoré úplne obnovila firma Takács Bt. v rokoch 2006-2008. Na ostrove boli vytvorené pešie
cesty, oddychové miesta, miesta pre pečenie slaniny, detské ihriská, okrem toho rybáry s lístkom si môžu na brehu aj zarybárčiť. Z výhliadkovej veže si možno poprezerať krajinu pokrývanú vodou, močiarom s bohatou flórou
a faunou. Malý Balaton môže za svoju povesť vďačiť predovšetkým tu hniezdajúcim druhom vtákov, aj napriek tomu, že nespočetné množstvo tu žijúcich zvierat a rastlín už osamote odôvodňuje ochranu. Popri tu hniezdajúcich
vtákov sú významné aj prelietavé vtáky a tie, ktoré tu prezimujú, hlavne druhy kačíc a husí. Náučný chodník Búbos vöcsök sa snaží vyslovene o predstavenie vtáctva. Dĺžka chodníku je cca. 1,5 km. Ostrov Kányavár je otvorený
pre príjemné trávenie voľného času, pomocou dvoch vyhliadkových veží sa môžeme kochať zázračnou krásou krajiny a môžeme sa oboznámiť s flórou a faunou Malého Balatonu. Možnosť na rybárčenie majú návštevníci s rybárskym
povolením, a to popri ceste Újszabar-Zalavár, ako aj v bezprostrednej blízkosti ostrovu Kányavár. Náučné cesty patriace k oblasti Národného parku Balaton-Felvidék možno voľne navštevovať po celý rok, vrátane oblasti
Malého Balatonu, ostrovu Kányavár a náučného chodníka Búbos Vöcsök.
V rezervácii byvolov v Kápolnapuszta žije okolo 250 byvolov. Farma zohráva dôležitú úlohu v zachovaní plemena byvolov, ich genetického materiálu, a je pri tom strediskom predstavenia tohto plemena v Maďarsku. Po 2. svetovej vojne malý počet zvyšných byvolov
Maďarska žil v obci Balatonnagyberek v odchove v prírode. Na pozbieranie zlomku porastu dostalo poverenie Štátne Hospodárstvo Kápolnapuszta, ktoré umiestnilo stádo byvolov pozostávajúce vtedy z 40-50 kusov zvierat na
území nevhodnom na poľnohospodárske práce ale ideálne pre chov byvolov – v Zimánypuszta, pri Malom Balatone. Na súčasné miesto - ktoré je od roku 1997 súčasťou Národného Parku Balaton-Felvidék – sa dostalo v roku 1976.
Otváracia doba: Po-Ne: od 9 hodiny do zatmenia (po celý rok)
Byciklovať sa v chránenej prírode Malého Balatonu je mimoriadny zážitok. Popri jazere vedie k vyliadkovej veži a k pozorovateľni vtákov úplne nová cyklistická cesta. Túry môžete viesť po spočetných dobre prechodných
štrkových cestách a spozorovať z bycikla tisíce tu žijúcich vtákov a rastlín. Cyklistická trasa je dokonale plochá a bez áut, je výborným spôsobom trávenia voľného času pre rodiny, deti aj starších. V roku 2012 odovzdali
10 oddychových miest vyrobených firmou Takács Bt., ktoré poskytujú cykloturistom vynikajúcu možnosť na oddych počas ich ciest popri Malom Balatone a Hévízu. Skúsenejší cykloturisti, ktorí túžia po väčšej výzve, nesmú
vynechať blízke 200-300 metrové kopce s viničom Zalaszabaru a Szentgyörgyváru. Po vydriapaní sa po kopci môžu nájsť spočetné množstvo vínnych pivníc, kde pohostinnosť miestnych ľudí, pokoj privedú cestovateľov na zastavenie
sa. Kopcovitá krajina, úchvatná panoráma Malého Balatonu poskytujú návštevníkom nezabudnuteľný zážitok.
Prísne chránený ostrov Diás, ktorý leží v oblasti Malého Balatonu, možno navštevovať výlučne so sprievodom. Na ostrove vytvorilo Riaditeľstvo Národného Parku Balatonu Pamätné miesto Istvána Feketeho (je prístupné zo smeru Fenékpuszta, cez priehrady).
Vedľa predvádzacieho miesta stojí predvádzacia chalupka Matula, ktorá predstavuje každodenný život niekdajších rybárov Malého Balatonu. Jej zaujímavosťou je, že ju postavili podľa knihy Tüskevár a podľa fotky z roku
1950, presne tak, ako to opísal vo svojom známom mládežníckom románe István Fekete. S krásou krajiny a tohto prostredia oboznámil a vzbudil lásku voči nemu István Fekete prostredníctvom svojho románu Tüskevár.
Köveskút
V roku 2012 odovzdali 10 oddychových miest vyrobených firmou Takács Bt., ktoré poskytujú cykloturistom vynikajúcu možnosť na oddych počas ich ciest popri Malom Balatone a Hévízu.
V roku 2011 sa dokončila v obci
Köveskút, 8 km od Hévízu, výstavba čarovnej drevenej výhliadkovej veži, z ktorej sa môžeme kochať krásou okolitých kopcov, dolín, v dobrom počasí dovidieť aj na časť Balatonu. Výhliadková veža, ktorá je tiež prácou
firmy Takács Bt., bola pomenovaná po Matke Tereze. V obci Köveskút funguje aj farma, kde sa možno oboznámiť so zaujímavými zvieratami z bezprostrednej blízkosti a je možné ich aj pohladkať.
